Stratégia & Financovanie | Podnikanie

Podnikanie v Rakúsku

Užitočné informácie pre firmy, ktoré sa chcú dozvedieť o podnikateľských príležitostiach na rakúskom trhu

23.10.2014 | Zdroj: SOHK

CFO.sk 

7. októbra sa v Bratislave uskutočnil seminár „Podnikanie v Rakúsku“, ktorý zorganizovala Slovensko-rakúska obchodná komora (SOHK) v spolupráci s Austrian Business Agency (ABA) a Veľvyslanectvom SR vo Viedni. Účastníci sa dozvedeli množstvo užitočných informácií, ktoré môžu využiť pri vstupe alebo rozšírení svojho podnikania v Rakúsku.

CFO.sk bol pri tom a prináša vám zhrnutie vybraných postrehov.

V súčasnosti existuje obrovský nepomer medzi objemom obchodu a investícií slovenských firiem v Rakúsku a rakúskych firiem na Slovensku. Kým na Slovensku pôsobí viac ako 2 000 rakúskych firiem, ktoré u nás preinvestovali 5,6 mld. eur, v Rakúsku aktívne podniká iba niečo vyše 50 spoločností kontrolovaných (>50%) slovenským kapitálom s celkovými investíciami 0,13 mld. eur, pričom drvivá väčšina z nich v Rakúsku vyvíja činnosť v oblasti obchodu a služieb, ale neprevádzkuje žiadnu výrobu.

Ako upozornila pani Zlatica Šipošová, obchodný radca ZÚ SR vo Viedni, jednou z príčin môžu byť vysoké nároky rakúskych spotrebiteľov a obchodných partnerov na kvalitu, spoľahlivosť a pod., ktoré slovenské firmy niekedy podceňujú alebo ich nedokážu uspokojiť, pretože sú zvyknuté na nižšie nároky trhov V4.

Ďalšou príčinou môže byť neznalosť pomerov na rakúskom trhu. Ing. Igor Kóňa zo spoločnosti ANKONA, s.r.o., ktorá poskytuje slovenským stavebným firmám asistenciu pri vstupe a podnikaní v Rakúsku, uviedol ako príklad požiadavky rakúskeho pracovné práva, podľa ktorého majú zamestnanci v Rakúsku nárok na 13. a 14. plat, čo niektoré slovenské firmy zaskočí, pretože s týmito nákladmi nepočítali. Pani Birgit Reiter-Braunwieser, riaditeľka ABA pre región SVE, upozornila na to, že slovenské firmy, ktoré sa pokúšajú presadiť priamym kontaktom s rakúskym zákazníkom častejšie pohoria, pretože im chýbajú skúsenosti, obchodná história a správne kontakty s rakúskymi odberateľmi.

Aj preto môže byť pre slovenské firmy, ktoré na rakúsky trh vstupujú po prvý krát, výhodnejšie začať spoluprácou s obchodnými zástupcami, ktorých je v Rakúsku vyše 9 500 a ktorí už majú vybudované kontakty a obchodnú históriu s rakúskymi odberateľmi. Tí majú totižto tendenciu uprednostňovať overených lokálnych obchodných partnerov pred neznámymi dodávateľmi z krajín východnej Európy.

Ak už sa chcú slovenské firmy v Rakúsku fyzicky etablovať, rakúski obchodní partneri a štátne orgány majú väčšiu dôveru voči samostatným právnym subjektom založeným v Rakúsku (obchodné spoločnosti), ako voči zahraničným pobočkám bez právnej subjektivity.

Medzi hlavné dôvody neochoty slovenských firiem investovať do výrobnej činnosti v Rakúsku patrí bezpochyby podstatne vyššia úroveň miezd – napr. najnižšia hodinová mzda pre najjednoduchšie stavebné práce predstavuje v Rakúsku 11,86 eur.

Rakúsko však Slovákom ponúka zaujímavý trh s prepracovaným systémom štátnej podpory, školstva a infraštruktúry, ktorá je často dostupná aj slovenským firmám, hoci o tom niekedy nevedia. Uvedieme niekoľko zaujímavostí o rakúskom trhu:

• Rakúsko predstavuje ideálny odrazový mostík pre vstup na ďalšie západoeurópske trhy, čo podľa skúseností ABA v čoraz väčšej miere využívajú spoločnosti z krajín V4. Napríklad rakúske zahraničnoobchodné firmy môžu slovenským výrobcom pomôcť pri ďalšej expanzii - poskytnúť dlhoročné trhové skúsenosti a kontakty so západoeurópskymi spoločnosťami či odporučiť ideálne logistické riešenia. Ak sa slovenskí podnikatelia etablujú v západných regiónoch Rakúska, ponúka sa im priestor pre vstup do okolitých nemecky hovoriacich regiónov (Bavorsko, Baden Würtemberg, Švajčiarsko, Južné Tirolsko).  
  
• Rakúsko je pre niekoho možno prekvapivo až vysoko industrializovaná krajina – priemysel predstavuje až 29% HDP v porovnaní s 24,8%-ným priemerom EÚ. Väčšinu výrobných firiem predstavujú malé a stredné spoločnosti. Až 15% HDP tvoria služby cestovného ruchu a voľného času.
  
• V blízkej Viedni má sídlo 45% rakúskych spoločností a 300 regionálnych ústredí veľkých nadnárodných firiem. Viedeň je pritom mesto mládeže -  10% z 1,73 mil. obyvateľov predstavujú študenti.
  
• Až 19% rakúskeho obyvateľstva predstavujú zahraniční občania pracujúci v Rakúsku alebo cudzinci s rakúskym štátnym občianstvom, z čoho je 227 tis. Nemcov, 412tis. občanov krajín bývalej Juhoslávie, a 186 tis. Turkov.
  
• Priemerné nájomné kancelárskych priestorov vo Viedni predstavuje 363 eur / m2 / rok, čo je menej ako v Prahe a o 40 eur viac, ako v Budapešti.
  
• Rakúske firmy platia rýchlo - štandardná doba splatnosti faktúr je 30 dní alebo 10 dní pri zľave za predčasnú úhradu. Podľa kreditnej poisťovacej spoločnosti Atradius je priemerná skutočná doba splatnosti faktúr 32 dní v porovnaní s 52-dňovým priemerom krajín západnej Európy. Napriek tomu si však aj podľa Zlatice Šipošovej treba dávať pozor na platobnú neschopnosť. Atradius v súčasnosti eviduje zvýšené kreditné riziko v automobilovom a dopravnom odvetví, v odvetví spracovaní kovov, oceliarstve, papierenskom a textilnom priemysle.
  
• Rakúsko je v prvej päťke krajín s najvyššou úrovňou kvality života na svete a spotrebitelia majú vysokú kúpyschopnosť.
  
• Rakúski zamestnanci sú dobrí zamestnanci - majú štvrtú najvyššiu mieru solidárnosti voči svojmu zamestnávateľovi na svete – takmer dvojnásobne vyššiu, ako Maďari a Poliaci.
  
• Rakúsko má prepracovaný systém štátnej podpory výskumu a vývoja. Pôsobia tam desiatky tzv. kompetenčných centier, ktoré poskytujú R&D služby pre rôzne odvetvia. Štátna agentúra FFG (Die Österreichische Forschungsförderungsgesellschaft) ponúka one-stop-shop služby a podporu v oblasti výskumu a vývoja, ktorú môžu získať aj slovenské firmy, ktoré výskum realizujú v Rakúsku. Agentúra AWS (Austria Wirtschaftsservice) zase poskytuje podporu pre startu-py a inovácie (ručenia za úver, granty atď.). Slovenské firmy, ktoré by sa rozhodli v Rakúsku založiť výrobu, môžu benefitovať z podpory  exportu, životného prostredia alebo podpory v znevýhodnených regiónoch.
  
• V Rakúsku sa daňovým licenciám nevyhnete – minimálna výška dane z príjmu eseročky je 500 eur počas prvých piatich rokov a 1 750 eur od šiesteho roku. Sadzba DPPO je 25%. Na príjmy z dividend sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Rakúskom uplatňuje sadzba 10%.
  
• Minimálne základné imanie eseročky, ktorá je najobľúbenejšou právnou formou podnikania v Rakúsku, je 35 000 eur, z čoho polovica musí byť splatená v hotovosti, ale počas prvých 10 rokov existencie spoločnosti je možné zaplatiť v hotovosti iba 5 000 eur.
  
• ABA ako štátna agentúra poskytuje rozsiahlu ponuku služieb a poradenstva pre firmy, ktoré chcú vstúpiť na rakúsky trh, z ktorých väčšina je poskytovaná bezplatne (čo je na druhej strane podľa Zlatice Šipošovej skôr výnimka – v Rakúsku sa platí aj za on-line výpisy z obchodného registra). Medzi hlavné služby patrí poskytovanie trhových informácií, vyhľadávanie obchodných partnerov, základné daňové a právne poradenstvo a poskytnutie kontaktov na poradenské firmy, informácie o pracovnom práve a mzdových nákladoch, vyhľadávanie vhodného sídla / miesta prevádzky, pomoc pri identifikovaní najvhodnejšej štátnej podpory a financovania.