Stratégia & Financovanie | M&A

Že ešte nie sme čínska firma? Trochu trpezlivosti a všetko bude inak.

Číňania zvyšujú akvizičný apetít v Európe (rozumej aj strednej), pre naše firmy je spojenie s čínskym investorom krok do neznáma. Príklady, ako fungujú čínske akvizície z posledných rokov.

26.03.2015 | Zdroj: CFO.sk

CFO.sk 

Diskusiu o nákupnej horúčke čínskych firiem v Európe najnovšie opäť rozprúdila akvizícia talianskej ikony Pirelli čínskou štátnou spoločnosťou China National Chemical (ChemChina). V roku 2014 dosiahli čínske akvizície na starom kontinente hodnotu 22 mld. USD, štyri krát viac ako v roku 2013, a za tri mesiace roku 2015 preinvestovali čínske firmy v Európe už 12 mld. USD.

Ich záujem sa zo západnej Európy rozširuje aj do nášho regiónu. O Slovenské elektrárne sa uchádza China National Nuclear Corporation, nemeckého výrobcu automobilových komponentov Boge Elastmetall kúpila aj s jeho trnavskou fabrikou čínska Zhuzhou TNMT, a čínska exportno-importná banka poskytla poľskej private equity firme CEE Equity Partners 1,5 mld. dolárov na akvizície firiem v krajinách SVE pôsobiacich v odvetviach infraštruktúry, telekomunikácií, energetiky či špecializovanej výroby.

To, čo sa pred niekoľkými rokmi zdalo ako 7 000 kilometrov vzdialená utópia, je dnes oveľa reálnejšie – slovenské firmy, resp. ich západoeurópske materské spoločnosti sa môžu hocikedy dostať pod kontrolu čínskych vlastníkov, často štátnych alebo štátu blízkych firiem. Čo môžu ale zamestnanci, manažéri a spolumajitelia očakávať od čínskeho vlastníka?

Niekoľko aktuálnych príkladov

Skúsenosti mnohých firiem naznačujú, že čínski majitelia ponechávajú kúpenej firme relatívne veľa autonómie, a v jej riadení a rozhodovaní sa angažujú menej, ako typický západoeurópsky alebo americký investor (tento záver nie je samozrejme univerzálny).

Napríklad potom, ako v roku 2012 zachránila finančne vyčerpaného nemeckého výrobcu betónových čerpadiel Putzmeister čínska konkurenčná spoločnosť SANY, pôsobí v areáli jeho hlavného závodu v Aichtale iba jeden čínsky výkonný riaditeľ a päť čínskych zamestnancov, ktorí sa v Nemecku zaškoľujú. „Pri jedení používame stále klasický príbor :-) … a čínski partneri sa k nám správajú veľmi zdvorilo a srdečne - v porovnaní s chlapíkmi z Ameriky, ktorí vám začnú hneď rozprávať, ako funguje svet“ vysvetľuje Uwe Misselbeck, riaditeľ ľudských zdrojov v Putzmeister pre New York Times.

Podobnú skúsenosť majú vo švédskom Volve, ktoré v roku 2010 odkúpil od amerického Fordu v kritickom stave čínsky Zhejiang Geely Holding. Výkonný riaditeľ Volva Hakan Samuelsson hovorí, že spoločnosť a jej vedenie má väčšiu autonómiu ako v období, keď bola pod kontrolou americkej automobilky. „Dali nám novú rolu samostatnej a autonómnej spoločnosti, nie sme iba divíziou, ktorá vykonáva príkazy z ústredia,“ vysvetľuje Samuelsson. A Volvu sa podobne ako Putzmeistru pod čínskym vlastníkom darí. Rastú tržby, počet predaných vozidiel a najmä prevádzkový zisk. V roku 2014 automobilka uviedla na trh svoj prvý model pod čínskou kontrolou – SUV XC90, ktorého výroba ostáva vo Švédsku. Volvo z partnerstva výrazne benefituje najmä na čínskom trhu, kde jeho predaj rastie najrýchlejšie.

Podľa medializovaných informácií má súčasný manažment Pirelli vrátane jeho dlhoročného CEO Marca Tronchetti Provera zostať pôsobiť vo firme aj naďalej a kreslá správnej rady si pol-na-pol rozdelia čínsky investor a súčasní akcionári, ktorí budú mať právo veta pri dôležitých rozhodnutiach, ako je presun ústredia mimo Talianska alebo predaj kritického intelektuálneho vlastníctva. Podobne zostane v Miláne aj výskumná a technologická základňa spoločnosti. Transakcia umožní Pirelli zdvojnásobiť predaj nákladných pneumatík vďaka novým distribučným kanálom v Číne.

Aby sme uviedli situáciu na správnu mieru, čínske akvizície takto vždy nefungovali. Mnohé z prvých pokusov začiatkom minulej dekády skončili zle, napríklad akvizícia juhokórejskej spoločnosti Ssangyong Motor Company, francúzskej Thomson Electronics, finančnej skupiny Fortis, či partnerstvo Ningbo s francúzskym Sagemom. Pri väčšine týchto počiatočných nezdarov sa čínske firmy pokúšali spojiť svoju nákladovú výhodu s etablovanými značkami a distribučnými sieťami na západe, čo však z rôznych dôvodov nefungovalo. Medzi iným aj kvôli kultúrnym rozdielom, keď sa napríklad čínski manažéri nevedeli cez víkend dovolať francúzskym kolegom, ktorí si v piatok poobede vypli telefón.

Číňania sa však poučili a zmenili svoj prístup.

Na správanie čínskych majiteľov si posvietila aj nemecká univerzita

Po niekoľkoročnom strmhlavom akvizičnom útoku na nemecké firmy uskutočnila nemecká Technická univerzita v Mníchove (TUM) v spolupráci s Munich Innovation Group štúdiu, v ktorej skúmala správanie čínskych investorov v 50 nemeckých priemyselných spoločnostiach, ktoré sa stali predmetom ich akvizície.

Zo štúdie vyplynulo, že v drvivej väčšine prípadov nedošlo k obávanému plieneniu nemeckého know-how ani presunu výroby a výskumu do Ćíny. Naopak, čínski majitelia sa ukázali ako rozumní partneri, ktorí výskumné a inovatívne aktivity ponechávajú v nemeckých rukách, podporujú ich a navzájom sa od seba učia. V 75 % prípadov dokonca investície do výskumu a vývoja v kúpenej firme zvýšili, a v mnohých prípadoch nechali nemecké vedenie firmu riadiť aj po akvizícii. Pre mnohé nemecké firmy bolo spojenie s čínskym partnerom prínosom, pretože získali dodatočný kapitál a nové obchodné príležitosti v Číne. Samotné čínske firmy zase získané know-how väčšinou používajú na posilnenie svojej trhovej pozície na domácom čínskom trhu.

Na záver

Číňania nekupujú európske firmy len kvôli tomu, aby expandovali na európsky trh alebo obišli dovozné prekážky, ale čoraz častejšie kvôli tomu, aby získali know-how využili ho na posilnenie svojej pozície na domácom čínskom trhu, kde sa konkurencia rýchlo zostruje.

Keďže kupujú etablované spoločnosti, od ktorých sa môžu sami viacej naučiť, ponechávajú im viac voľnosti a spoločne hľadajú možnosti, ako benefitovať na trhoch oboch partnerov. Jedná sa o odlišný typ synergie ako ten, ktorý je typický pre akvizície v „našom svete“, kde má kupujúci pripravený integračný plán niekoľko týždňov pred uzatvorením transakcie, a akonáhle získa kontrolu, začne meniť, presúvať a sekať.

Zatiaľ to znie dobre. Bolo by však veľmi naivné, ak by sme sa domnievali, že podobne budú čínske akvizície prebiehať naveky (a že všetky prebiehajú rovnako). Súdiac podľa rýchlosti učenia Číňanov je otázkou niekoľkých rokov, kedy budú čínske firmy pri akvizíciách vystupovať ako rovný s rovným, alebo v pozícii toho, kto má navrch.

Okrem toho už dnes európske trhy ohrozuje rýchlo rastúci počet progresívnych čínskych spoločností, ktoré majú lepšie produkty a know-how, ako západ. Napríklad v priebehu 8 rokov sa počet čínskych firiem zaradených v rebríčku Fortune Global 500 viac ako strojnásobil z 28 na 95, a v prvej desiatke najväčších firiem na svete podľa tržieb obsadila Čína v roku 2014 tri pozície. Viacej v článkoch Čínske firmy, ktoré budú za pár rokov valcovať Európu alebo Čínske strojárske firmy dobíjajú svet, berú podiel Európe.