Účtovníctvo, Dane & Legislatíva | Dane

Daňové kontroly na Slovensku 2/2: ako zvládnuť daňovú kontrolu

V druhej časti série článkov na tému daňových kontrol vám daňoví odborníci radia, ako prebieha daňová kontrola, ako sa na ňu môžete pripraviť a ako komunikovať a spolupracovať s daňovými kontrolórmi.

04.06.2013 | Zdroj: KPMG

Branislav Ďurajka, partner na daňovom oddelení , KPMG na Slovensku 

Začatie a priebeh daňovej kontroly

Daňové kontroly sú dvojakého druhu. Zvyčajne sa daňová kontrola začína na základe písomného oznámenia daňového úradu, kde je oznámené miesto, dátum a čas začatia kontroly. Ak vám termín nevyhovuje, je možné dohodnúť si náhradný, nesnažte sa však bezdôvodne naťahovať čas. O zmenu termínu treba požiadať do 8 dní od doručenia oznámenia o začatí kontroly a kontrola musí začať najneskôr do 40 dní od doručenia oznámenia.

Druhý typ kontroly je „prepadovka“ bez oznámenia, ktorú daňový úrad využíva, ak existuje obava, že by daňový subjekt mohol napríklad dodatočne manipulovať s dokladmi alebo ovplyvňovať svedkov vo vypovedaní. Kontrolovať bez oznámenia možno tiež na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

Súvisiaci článok: Daňové kontroly na Slovensku 1/2: najrizikovejšie daňové oblasti

Oznámenie o začatí kontroly obsahuje údaj, ktorá daň a za aké obdobie sa má kontrolovať. Daňový úrad však môže predmet kontroly aj po jej začatí dodatočne rozšíriť, ak zváži, že na to existujú dôvody.

Samozrejme, nie vždy sú všetky doklady okamžite k dispozícii, takže je možné vyžiadať si dodatočnú lehotu na ich predloženie, obvykle jeden až dva týždne. Daňový úrad si počas kontroly priebežne pýta ďalšie informácie a doklady, pričom by na ich predloženie taktiež mal vždy poskytnúť primeranú lehotu.

Kontrola môže podľa zákona trvať celkovo najviac rok, v určitých prípadoch ju môže Finančné riaditeľstvo predĺžiť najviac o ďalších 12 mesiacov. Daňové úrady niekedy využívajú tzv. prerušenie daňovej kontroly, čo obdobie od začatia daňovej kontroly do jej ukončenia môže značne predĺžiť. Rutinné kontroly nadmerných odpočtov bez závažných zistení zvyčajne trvajú 1 - 3 mesiace.

Výsledkom kontroly je písomný protokol, ktorý správca dane zašle kontrolovanému subjektu a ak má byť výsledkom dorubenie dane, súčasne ho vyzve, aby sa k protokolu vyjadril v lehote, ktorá musí byť najmenej 15 pracovných dní. Po tom nasleduje prípadné dorubenie dane rozhodnutím, proti ktorému sa možno odvolať, prípadne podávať ďalšie opravné prostriedky.

Ako sa pripraviť na daňovú kontrolu

Aj v daniach platí, že prevencia je vždy účinnejšia ako liečba. Je preto veľmi užitočné občas si spraviť preventívny interný audit daňových oblastí, ktoré môže vo vašej firme daňový úrad považovať za rizikové, a ubezpečiť sa, že máte pripravené všetky potrebné podklady a vysvetlenia, ak by prišlo ku kontrole. Niektoré firmy si takúto internú kontrolu zabezpečujú vlastnými kapacitami, takúto službu ponúkajú aj daňovo-poradenské spoločnosti.

Keď príde ku skutočnej daňovej kontrole, pripravte si všetky doklady, ozbrojte sa trpezlivosťou a buďte kooperatívni.

Nemá zmysel robiť obštrukcie, zbytočne naťahovať lehoty, vyhýbať sa stretnutiam - tým si môžete skôr uškodiť. V zásade je vždy lepšie správať sa rozumne a ústretovo, vtedy sú aj daňoví úradníci zhovievavejší.

Nie je dobre požadovať, prípadne aj opakovane, príliš dlhé lehoty na doplnenie dokladov, ak sa to nedá rozumne zdôvodniť. To sa môže daňovým úradníkom javiť ako podozrivé a riskujete, že druhá strana prestane byť ústretová.

Na druhej strane, ak daňový kontrolór začne mať nezmyselné alebo nadmerne zaťažujúce požiadavky, dajte mu slušne, ale dôrazne najavo, že aj vaša ústretovosť má svoje medze a že poznáte svoje práva.

V praxi sme sa stretli aj s extrémnymi požiadavkami, napríklad na predloženie kópií všetkých účtovných dokladov za posledné tri roky, čo by v prípade daného daňovníka predstavovalo niekoľko kamiónov papiera. Správca dane môže požadovať len také doklady a dôkazy, ktoré sú primerané povahe zisťovania, a má používať také prostriedky, ktoré sú najvhodnejšie na správne zistenie daňovej povinnosti. Náklady kontroly znáša daňový subjekt, ale kontrola mu nemá spôsobovať neodôvodnené dodatočné náklady. V uvedenom prípade sme daňový úrad zdvorilo požiadali, aby si doklady vzhľadom na ich množstvo prišiel skontrolovať do archívu firmy a ponúkli sme mu aj možnosť vzdialeného prístupu k ich elektronickým kópiám.

Inokedy kontrolór žiadal znalecký posudok na technický stav dopravných prostriedkov, aby si overil primeranosť ceny, za ktorú boli obstarané. Chvíľu trvalo, kým si nechal vysvetliť, že znalec dokáže vyhotoviť posudok, v akom stave je vozidlo teraz, ale nie v akom stave bolo v kontrolovanom období, čiže pred niekoľkými rokmi. A že teda na posúdenie primeranosti ceny mu budú musieť stačiť informácie z kúpnej zmluvy a dokladov od vozidiel, teda typ vozidiel, ich vek, najazdené kilometre v čase kúpy a podobne.

Pokiaľ môžete, požiadajte skúseného daňového poradcu, aby Vás pri daňovej kontrole zastupoval, týmto spôsobom daňovú kontrolu zvládnete jednoduchšie a vyhnete sa neželaným procesným chybám.

Ako zvládnuť priebeh kontroly

Dôležitá zásada je poveriť vždy jednu skúsenú osobu, ktorá kontrolu koordinuje zo strany daňového subjektu a vie o všetkom, čo sa v jej priebehu deje. Môže to byť zamestnanec alebo aj externý zástupca – daňový poradca.

Daňový úrad môže požadovať vyjadrenia od štatutárneho orgánu i od hociktorého zamestnanca. Je však právom daňového subjektu, resp. jeho poverenej osoby zúčastňovať sa všetkých rokovaní, výsluchov svedkov, klásť im otázky a požadovať odpovede. Čiže ak spomínaný „koordinátor“ vidí, že zamestnanec, svedok či iná osoba nehovorí pravdu, alebo je jednoducho neinformovaný, v dôsledku čoho podáva chybné, skreslené, subjektívne alebo nevhodne formulované informácie, môže „koordinátor“ okamžite reagovať, preformulovať otázku, položiť doplňujúce otázky, ihneď sa vyjadriť k výpovedi atď.

Firmou poverený koordinátor môže tiež nahliadať do dokladov a do úradného spisu, podávať aj iniciatívne ďalšie doklady a informácie, navrhovať ďalšie dôkazy, vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam.

Po ďalšie, každý by mal vypovedať pravdivo a len o tom, čo naozaj vie. Netreba si informácie domýšľať, či priam vymýšľať. Nikto by nemal podávať neoverené informácie z druhej či tretej ruky. Svedčiť môžete len o tom, čo sami viete, čo ste sami priamo zažili, videli či počuli.

Ak niečo neviete, povedzte, že neviete. Ak nemáte informáciu okamžite, ale viete ju zistiť dodatočne, vždy je lepšie povedať, že túto informáciu teraz nemáte k dispozícii, ale doplníte ju v dohodnutej lehote – a potom ju treba aj naozaj doplniť. Žiadajte, aby takáto dohoda o dodatočnom doplnení informácie bola zachytená v zápisnici z ústneho pojednávania, pretože ústnu dohodu si úradník už o týždeň - dva nemusí pamätať a môže si urobiť záver, že ste mu požadovanú informáciu jednoducho nedali.

Niektoré odpovede si vyžadujú čas na premyslenie, najmä ak ide o vyjadrenie daňovníka k zložitému daňovému problému. Toto rozumný daňový kontrolór pochopí a akceptuje. Netreba sa snažiť za každú cenu podať odpoveď na mieste, len aby Vám úradník už dal pokoj.

Každé slovo dobre zvážte, lebo je ľahšie si odpoveď dvakrát premyslieť, ako ju dodatočne korigovať či brať späť.

A napokon, poskytnite daňovej kontrole všetko, čo si vypýta, nič nezatajujte. Ale nezahlcujte kontrolórov množstvom nepotrebných informácií a dokladov, ktoré si od Vás nepýtali. Môžete ich tak nechtiac upozorniť na problém, ktorý by si inak nemuseli všimnúť.

V prípade otázok týkajúcich sa článku alebo problematiky daňovej kontroly môžete kontaktovať autora článku na e-mailovej adrese bdurajka@kpmg.sk.

Na spoločnosť KPMG sa vzťahuje obmedzenie zodpovednosti Prevádzkovateľa portálu CFO.sk a jeho odborných prispievateľov a partnerov.