Účtovníctvo, Dane & Legislatíva | Dane

Daňové kontroly na Slovensku 1/2: najrizikovejšie daňové oblasti

Ktoré oblasti podnikových daní sú dnes na Slovensku najčastejšie skúmané daňovým úradom a v ktorých vzniká najviac problémov? Ako si daňový úrad vyberá firmy, ktoré chce podrobiť daňovej kontrole? Prečítajte si rady skúsených daňových expertov.

30.05.2013 | Zdroj: KPMG

Branislav Ďurajka, partner na daňovom oddelení , KPMG na Slovensku 

Najčastejšie skúmané oblasti

V praxi vidíme, že daňové úrady sa intenzívne venujú skúmaniu nadmerných odpočtov pri DPH, čo je logické vzhľadom na zámer bojovať proti častým podvodom v tejto oblasti. Taktiež sa zintenzívňuje ich záujem o oblasť transferového oceňovania, čím sa snažia zamedziť prelievaniu ziskov do zahraničia prostredníctvom nastavenia cien v transakciách v rámci medzinárodných skupín.

Tam, kde spoločnosti vykazujú straty, začínajú daňové úrady podrobne skúmať príčiny vzniku týchto strát.

Skúmajú tiež služby, licenčné poplatky a úroky platené materským spoločnostiam - či sú platené za skutočne poskytnuté služby a či tieto služby firma potrebuje na svoje podnikanie a generovanie príjmov.

Ak sa správca dane dozvie, že  daňovník vstupoval alebo vstupuje do transakcií so spoločnosťami v tzv. daňových rajoch, je taktiež pravdepodobnejšie, že bude zaradený do plánu daňových kontrol.

Najrizikovejšie oblasti a najčastejšie chyby

Častým problémom pri daňových kontrolách je chýbajúca podporná dokumentácia. Väčšina firiem sa už naučila riadne viesť účtovníctvo a súvisiacu evidenciu, avšak nájdu sa prípady, kedy je evidencia doslova v žalostnom stave. A v mnohých prípadoch, aj keď je všetko dobre zaúčtované, veľmi často chýba podporná dokumentácia. Inými slovami, tam, kde firma síce robí dobre svoj biznis, ale má neporiadok v dokladoch, riskuje zbytočné doruby daní a pokuty.

Vyššie riziko tiež hrozí aj v prípadoch, ak je firma v zisku, ale po zaplatení poplatkov za služby, úrokov či licenčných poplatkov materskej spoločnosti sa prehupne do straty. To súvisí s problematikou transferového oceňovania. Každá firma je povinná viesť formálnu dokumentáciu transferového oceňovania pre transakcie so zahraničnými prepojenými subjektami. To však samo osebe nestačí. Je množstvo prípadov, keď ceny tovarov a služieb slovenskej spoločnosti fakticky diktuje jej materská spoločnosť. Ak však tieto ceny nie sú stanovené na základe cien obvyklých, slovenská spoločnosť je vystavená zvýšenému riziku dorubenia dane a pokút.

Časté chyby s hrozbou veľkých sankcií pri DPH sa vyskytujú pri medzinárodných dodaniach tovaru, či už v rámci alebo mimo EÚ. Tu je správne zdokladovanie dodania a prepravy tovaru kľúčové, napríklad pre preukázanie oslobodenia pri dodaniach do iných členských krajín EÚ alebo vývoze, prípadne pre preukázanie vzniku nároku na odpočítanie dane na vstupe.

Firmy si môžu spôsobiť nepríjemné problémy, ak je systém obehu tovaru a dokladov zle nastavený, obzvlášť ak ide o systémovú chybu, ktorá sa opakuje v každom mesiaci. Ak ju daňový úrad zistí, hrozí, že začne otvárať kontrolu ďalších a ďalších mesiacov. Už sme sa stretli aj s prípadmi, kedy bola otvorená kontrola mesačnej DPH spätne za tri - štyri roky. Dorubenie DPH a pokút z trojročného obratu dokáže položiť aj inak silnú a zdravú firmu.

Preto odporúčame finančným riaditeľom firiem, aby si aspoň raz za čas nechali urobiť externú previerku, tzv. „health check“ tokov DPH i dane z príjmov, minimálne pri materiálne významných položkách. Ide vlastne o simuláciu daňovej kontroly, kde sa daňový poradca snaží hľadať chyby, ktoré obvykle hľadajú správcovia dane. Prevencia požiarov je jednoducho účinnejšia ako ich hasenie.

Ako si daňový úrad vyberá firmy, ktoré chce podrobiť daňovej kontrole

Prvou oblasťou sú nadmerné odpočty DPH – tie daňový úrad takmer vždy skontroluje a až potom ich vyplatí firmám.

Ďalej si daňové úrady na základe stanovených kritérií vytypujú rizikové subjekty a transakcie. Ide napríklad o dlhodobo stratové subjekty alebo podniky v medzinárodných skupinách, ktoré platia veľké poplatky za služby, licencie či úroky materským či sesterským spoločnostiam.

Daňový úrad sa zaujíma aj o firmy, ktorých obchodná prirážka je veľmi nízka oproti podobným spoločnostiam. Tieto údaje môže daňový úrad pomerne ľahko zistiť z podaných účtovných závierok a môžu mu indikovať, že vo vykazovaní ziskov niečo nie je v poriadku.

A samozrejme sú aj kontroly na základe náhodného výberu, čiže každý daňovník by mal byť v strehu, pretože predmetom záujmu daňového úradu môže byť ktokoľvek a kedykoľvek.

Predmetom kontroly sú i malé firmy, ale veľké firmy sú podľa našich skúseností kontrolované častejšie. Zrejme to súvisí aj s tým, že v prípade identifikácie chyby je potenciálna suma dorubenej dane vyššia ako pri malom subjekte. Mnohí finanční riaditelia veľkých firiem sa vám v dôvernom rozhovore posťažujú, že u nich je nejaká kontrola prakticky stále – len čo skončí kontrola DPH za jedno zdaňovacie obdobie, začne sa kontrola dane z príjmov právnických osôb, dane zo závislej činnosti či kontrola DPH za iné obdobie a podobne.

Veľkí exportéri, ktorí vykazujú prakticky neustále nadmerné odpočty DPH, sa už naučili žiť s tým, že u nich DPH kontrolujú veľmi často.

Čo sa týka dĺžky fungovania spoločnosti, aj to môže zohrávať určitú úlohu. Ak firma od založenia ešte nemala daňovú kontrolu a funguje už 4-5 rokov, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že správca dane u nej vykoná daňovú kontrolu, pretože sa už blíži koniec lehoty, dokedy môže správca dane dorubiť daň za prvý rok činnosti. Táto lehota je 5 rokov, ale počíta sa od konca roka, v ktorom sa podáva daňové priznanie, čiže napr. daň z príjmov za rok 2010 možno dorubiť do konca roka 2016.

Úlohu zohráva aj odvetvie či predmet činnosti. Napríklad ak firma pri svojej činnosti nakupuje alebo predáva niektoré komodity, ktoré bývajú zneužívané pri tzv. karuselových podvodoch na DPH, bude jej pravdepodobne daňový úrad venovať zvýšenú pozornosť.  Môže ísť napríklad o nákup napríklad vybraných poľnohospodárskych komodít ako obilia, repky olejnej či cukru, ale v minulosti sa DPH podvody diali aj so železným šrotom či s použitou elektronikou.

Osobitnou kategóriou sú tovary podliehajúce spotrebným daniam ako alkohol, tabak či pohonné hmoty, kde je aj riziko podvodov oveľa vyššie a ktorých obeh podlieha oveľa prísnejšiemu režimu ako pri iných tovaroch. Správu spotrebných daní a daňový dohľad vykonávajú colné úrady, čiže týchto podnikateľov okrem daňových úradníkov kontrolujú aj colníci.

V hľadáčiku daňového úradu sú aj prípady, kde existuje veľa prepojených firiem ovládaných tou istou osobou, medzi ktorými prebieha množstvo transakcií, najmä ak niektoré z nich opakovane požadujú vyplácanie nadmerných odpočtov z tovarov a služieb obstaraných od iného člena skupiny. Daňový úrad si preveruje, či daň na vstupe, ktorú si jedna firma pýta od štátu, druhá firma skutočne odviedla a podobne. Je verejne známy prípad podnikateľa z východného Slovenska, ktorý momentálne sedí vo vyšetrovacej väzbe a ktorý využíval údajne až vyše sto firiem, pričom prostredníctvom niektorých z nich si nárokoval vysoké nadmerné odpočty. Daňové úrady preto podobným prípadom venujú zvýšenú pozornosť.

Na druhej strane, ak je v skupine viacero firiem, môžu si plnenie svojich daňových povinností a administratívnu náročnosť výrazne zjednodušiť, ak požiadajú o skupinovú registráciu na DPH. V takom prípade poverený člen skupiny podáva za celú skupinu len jedno spoločné priznanie k DPH za všetkých svojich členov. Preto aj prípadná daňová kontrola je len jedna. Vzájomné obchody medzi členmi skupiny nepodliehajú dani z pridanej hodnoty.

Čiže tieto firmy majú menej administratívnych povinností, nižšie režijné náklady, nemajú viazanú hotovosť v DPH z nákupov od iných členov skupiny. A na druhej strane aj správca dane má menej práce s kontrolou a trochu pokojnejší spánok, pretože tam, kde sa neúčtuje DPH, nemožno pýtať ani odpočet dane na vstupe.

O zavedení skupinovej registrácie sa uvažuje aj pri dani z príjmov, hoci zrejme ešte chvíľu potrvá, kým bude takéto zjednodušenie zavedené. Podľa našich informácií Ministerstvo financií zatiaľ analyzuje rôzne metódy skupinového zdaňovania v iných krajinách a až na základe tejto analýzy sa rozhodne, či, kedy, v akom rozsahu a akým spôsobom skupinové zdanenie umožní.

Sledujte CFO.sk, v druhej časti série článkov o daňových kontrolách vám prinesieme odporúčania, ako prebieha daňová kontrola a ako sa na ňu čo najlepšie pripraviť.

V prípade otázok týkajúcich sa článku alebo problematiky daňovej kontroly môžete kontaktovať autora článku na e-mailovej adrese bdurajka@kpmg.sk.

Na spoločnosť KPMG sa vzťahuje obmedzenie zodpovednosti Prevádzkovateľa portálu CFO.sk a jeho odborných prispievateľov a partnerov.